P. Cmorik | P. Cmorik

Ke? mi ráno slnko do obloka zasvieti
Je ?isté nebo a ty sa pri mne zahniezdiš
A ranná káva na pozdrav nám zavonia
Je krásny de? a vtedy usmieva sa každá tvár

Som rád, že ?udia prestali by? nevrlí
Že kvitnú stromy a v riekach ?ad sa roztopí
A s ?istou dušou bez stresu a nátlaku
Som sú?as? tohto nádherného zázraku

Je to nádherný de?

Ako ?istá duša chodíš medzi hriešnymi
Ako biela ruža, ktorá dýcha medzi ?iernymi
Si taká nádherná, že nemôžeš by? viac s iným
A prisahám ti na žiaru slnka, chcem by? jediný

Je to nádherný de?

A preto
?o sa mi chce, to robím a vôbec na ni? nemyslím
A v tomto, v tomto skvelom stave môžem
Môžem dýcha?, dýcha?, vo?ne dýcha?
Zhlboka dýcha?, dýcha?, dýcha? vo?ne dýcha?